CASSY BEŽÍ
Cassy už od šteňacieho veku chodil za svojím pánom ako tieň. Keď ten nasadol do dodávky a odchádzal do mesta, Cassy ho vyprevádzal niekoľko stovák metrov. Ako dospieval, vzdialenoť sa stále zväčšovala. Keď dosiahol rok, bežal za svojim pánom až do mesta vzdialeného 15 míľ. Tam sa trochu potúlal a potom si ľahol do tieňa pánovho auta. S jeho návratom sa vracal aj on. Prečo nejazdil pánovým autom, to vedel len on. Asi ho bavilo pokúšať sa dohnať Thompsona iným spôsobom.
Ani skratka mu však po čase nevyhovovala. Poznal dobre niektorých obyvateľov mestečka a vedel, ktorý po nasadnutí do auta pôjde smerom k jeho farme. A tak začal využívať ich pomoc. Nasadal na korby auta. Vodiči prechádzajúci okolo jeho farmy spomaľovali a on vyskakoval za jazdy. Doma bol vždy skôr ako jeho pán.
Až po niekoľkých mesiacoch sa farmár dozvedel, čo sa stalo. Cassy v deň svojho zmiznutia natrafil na dodávku s chladiarenským boxom. Kým sa z nej vykladali veci, pes sa schoval v kúte a chladil sa. Nestihol vyskočiť, keď sa zavreli dvere. V chladiarenskom boxe precestoval cez 200 míľ. Keď sa dvere otvorili, vyvrávoral na veľké prekvapenie šoféra von. Ten ho spoznal, chcel sa oň postarať, kým sa opäť bude vracať do spomínaného mesta. Cassy však už nabral smer, klusal preč a nedal sa privolať...
<span small;\"="">Našťastie mal tento inteligentný pes výborný orientačný zmysel. Na radosť svojej rodiny sa vrátil. A sním aj každodenné vyprevádzanie pána krížom cez polia...