ZMIZNUTIE
„Och, to je milé. Ty si taký zlatý truhlík“ vybozkávajúc ho šepkala. Brenda obskakovala ich kolená, zjavne sa tešiac, že má takých veselých pánov. Bolo to výhodné. Odkedy sa panička zamilovala, často navštevovali romantické zákutia a chalupu niekoľko kilometrov od mesta.
Víkend ubehol ako voda. Dvojici sa veľmi do mestského života nechcelo ale práca volá. Keď dobalili posledné veci, zavolali na Brendu. Zvyčajne bola pri nich do 5 – tich sekúnd. Teraz prešlo 11, 12, 13,...
Po polhodine hľadania začali chytať paniku. Prehľadali všetko, skočili k susedom, splašene behali po ulici i blízkom lese.
Sused sa neozval ani v pondelok, ani v utorok. V stredu to už Jana nevydržala, vybrala dovolenku a ešte v ten večer letela bez Petra na chalupu. Malá sučuľka však nikde nebola. Vystresovaná žena preplakala nad stolom pol noci. Zaspala a zobudil ju len krutý hlad. Zapálila sviečku a pomaly šla do komory.
Keď sa už podobala na karikatúru balóna, prasklo to s ňou nabok a šťastne klopkajúc chvostom o zem odfukovala. Len očami pozorovala prešťastnú gazdinú, idúcu si utrhnúť nejakú klobásku. Keby vedela rozprávať, zaštebotala by: „Zbytočne, zlatá moja...už tam nič nie je.“